Pandémia COVID-19 bude mať túto stredu presne dva roky. Oficiálne bol 1. decembra 2019 v čínskom Wuhane zaznamenaný prvý prípad so symptómami. Aký dopad mala zdravotná kríza na svetovú ekonomiku?
Pandémia vírusu SARS-CoV-2 prerušila jedno z najdlhších období nepretržitého hospodárskeho rastu, ktoré svet zažíval od druhej svetovej vojny. V prípade Spojených Štátov to dokonca bola vôbec najdlhšie trvajúca prosperita za posledných 75 rokov. Zdravotná kríza sa však na globálnej ekonomike podpísala oveľa tvrdšie ako predošlá finančná kríza, ktorá svet zasiahla v rokoch 2008 a 2009. A výrazne prispela k štrukturálnym zmenám.
Koronavírusová kríza sa od tej finančnej líši hneď v niekoľkých ohľadoch. Po prvé spôsobila hlboký hospodársky pokles po celom svete. Hrubý domáci produkt klesal v najvyspelejších krajinách sveta aj v krajinách takzvaných emerging markets, aj v najchudobnejších častiach planéty.
Prepad globálneho HDP v roku 2020 činil podľa Medzinárodného menového fondu 3,1 percenta (v roku 2009 len 0,1 %). Rozvinuté krajiny sa prepadli o 4,5, rozvíjajúce sa a menej rozvinuté o 2,1 (tie pritom pred 12 rokmi iba spomalili svoj hospodársky rast na 2,8 %). Pre rok 2021 MMF predbežne očakáva rast globálnej ekonomiky o 5,9 %.
Nie je kríza ako kríza
Druhý podstatný rozdiel medzi oboma krízami spočíva v tom, že finančná kríza spôsobila všeobecný pokles ekonomickej aktivity spojený s prepadom globálneho dopytu a útlmom prakticky všetkých národohospodárskych odvetví. Vlády a centrálne banky na krízu vyvolanú pandémiou okamžite zareagovali masívnou podporou dopytovej strany, a tak takmer celý hospodársky pokles zaťažil produkčnú stranu svetového hospodárstva.
Z toho vyplýva tretia odlišnosť súčasnej ekonomickej krízy, a síce nerovnomerný dopad na jednotlivé odvetvia. Zatiaľ čo prvý a plný zásah „schytali“ letecká doprava, cestovný ruch a automobilový priemysel, iné odvetvia zažili nevídaný boom. Ide predovšetkým o farmaceutický priemysel alebo informačné a komunikačné technológie.
Letectvo počíta škody
Podľa štúdie Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo sa v roku 2020 počet letecky prepravených cestujúcich medziročne prepadol o 60 percent. Aj napriek tomu, že tento rok nastalo mierne oživenie, globálny letecký priemysel je stále asi o polovicu menší než v roku 2019. Absolútny úbytok cestujúcich bol vlaňajšieho roku 2,7 miliardy a aerolínie prišli na tržbách o 371 miliárd dolárov. Bilancia tohto roku nemá byť oveľa lepšia.
Cestovný ruch v troskách
Svetová rada pre cestovanie a turistiku (WTTC) vyčíslila straty globálneho turizmu v roku 2020 na 4,7 bilióna dolárov, čo z cestovného ruchu robí vôbec najzasiahnutejšie odvetvie na celom svete. Ešte v roku 2019 sa turizmus podieľal na svetovom HDP z 10,4 percenta. O rok neskôr to už bolo iba 5,5 percenta, teda približne polovica. V dôsledku pandémie covidu zaniklo v cestovnom ruchu približne 62 miliónov pracovných miest. Najväčší prepad tržieb nastal v krajinách, ktoré sú na cestovnom ruchu doslova životne závislé. Týka sa to predovšetkým málo vyspelých štátov. Najviac bol zasiahnutý Karibik, kde príjmy z cestovného ruchu minulý rok klesli medziročne o 58 %. Tohtoročná bilancia má byť však ešte o niečo horšia.
Podľa októbrových dát Svetovej organizácie cestovného ruchu (UNWTO) sa globálny objem príjazdového cestovného ruchu za prvý polrok tohto roku oproti roku 2019 zmenšil o 80 percent, zatiaľ čo vlaňajší medziročný prepad bol „iba“ 73 percent. Celoročné dáta ale budú zrejme o niečo lepšie, keďže v nich ešte nie je započítaná tohtoročná letná turistická sezóna.
Automobilový priemysel sa zdvíha len pomaly
Tretím porazeným sektorom je automobilový priemysel. Medzinárodná organizácia výrobcov automobilov (OICA) uviedla, že vlaňajší pokles produkcie dopravných prostriedkov bol 16 percent. Bolo tak vyrobených o 78 miliónov vozidiel menej ako v roku 2019, čo predstavuje úroveň porovnateľnú s rokom 2010.
Kríza automobilového priemyslu však pokračuje aj tento rok a to kvôli chronickému nedostatku dôležitých komponentov, najmä polovodičov. Hrozí aj nedostatok horčíku, hliníku a ďalších materiálov, bez ktorých sa výroba vozidiel nezaobíde. Prvý polrok tohto roku síce priniesol medziročný nárast počtu nových registrácií o necelých 30 %, avšak september a október potvrdili, že cesta k predkrízovým úrovniam je ešte dlhá.
Víťazné ťaženie farmaceutického priemyslu
Úplne opačným smerom sa v dôsledkoch koronavírusovej pandémie uberal farmaceutický priemysel. Jeho globálny obrat sa v roku 2020 vyšplhal na 1,25 bilióna dolárov, čo bolo asi o 1,6 percenta viac ako o rok predtým. Podobný trend má pokračovať aj v tomto roku, ako uviedla analytická spoločnosť Globe Newswire. Na raste farmaceutického priemyslu sa jednoznačne podpísala práve koronavírusová kríza, ktorá okrem iného urýchlila vývoj vakcín a liekov proti infekciám, ktoré koronavírusy spôsobujú.
Globe Newswire predpovedá, že do roku 2025 sa globálny farmaceutický trh zväčší na 1,7 bilióna dolárov a ročne tak narastie o priemerne osem percent. Medzi najväčších hráčov v sektoru bude i naďalej patriť pätica spoločností: Pfizer, Hoffmann-La Roche, Johnson & Johnson a Merck & Co.
Technologickí giganti sú na čele
Ak koronavírusová kríza priniesla aj niečo dobré, tak je to zintenzívnenie spolupráce medzi technologickými a farmaceutickými spoločnosťami. Vakcíny založené na technológii mRNA sú toho dôkazom. Z tejto kooperácie však bude farmaceutický sektor ťažiť aj v najbližších rokoch a nie nadarmo sa už pred pandémiou do farmaceutického biznisu snažili vstúpiť technologickí giganti ako Google, Samsung, Amazon, ale aj Microsoft či Apple.
Koronavírusová kríza urýchlila vzostup technologických spoločností aj z toho dôvodu, že sa ľudia kvôli snahám o obmedzenie šírenia nákazy museli naučiť fungovať v online prostredí. Zrazu sa výrazne zvýšil podiel práce z domu a do online režimu sa presunulo aj vzdelávanie.
Technologické spoločnosti taktiež vládnu rebríčku najhodnotnejších firiem sveta, ktorému kraľuje americký gigant Apple. Medzi prvými desiatimi nájdeme hneď sedem zástupcov technologického sektoru. Šesť z nich je amerických. O svoje miesto sa však hlásia aj technologické firmy z Číny. Dôkazom je skupina Tencent Holdings, ktorá ešte nedávno v trhovej kapitalizácii predbehla americkú automobilku Tesla.
Peter Svoreň, hlavný analytik společnosti APME FX
Celá debata | RSS tejto debaty