COVID-19 zostáva popri vysokých centrálnych úrokových sadzbách a energetickej kríze stále jednou možných príčin, ktoré by mohli stlačiť rast svetovej ekonomiky na jeseň až k nule.
Ešte sme nezabudli: keď vypukla pandémia COVID-19 na jar 2020, globálna ekonomika dostala tvrdú ranu. Znamenala koniec bezprecedentnej fázy rastu ekonomík a zásadnú korekciu trhov. Väčšina sektorov dostala tvrdé údery (na čele s aerolinkami a cestovným ruchom) a len výnimky (online zábava, výroba vakcín, technológie) cez pandémiu získali výrazne viac ako stratili. Zaujímavosťou bolo, že kým na zotavenie z finančnej krízy z roku 2008 sme si museli počkať dlhých šesť rokov, „otrasenie sa“ z covidového prepadu trvalo ekonomikám obdivuhodne krátko. Niektoré štáty dorovnali úroveň HDP spred pandémie už do šiestich mesiacov od jarného prepadu. Po tejto skúsenosti svet dúfal v dlhší časový úsek na opätovné naštartovanie nového, silného rastu. Realita je však iná a karty pri nej naďalej „mieša“ aj COVID-19.
Čínske problémy môžu priniesť problémy pre celý svet
Kým západný svet sa učí s covidom žiť, Čína prijala inú stratégiu. A tá ju celkom jasne tlačí k zemi. Na začiatku bola pritom Čína prvá, ktorá otvorila ekonomiku a zmiernila obmedzenia. Avšak jej tvrdohlavá a dá sa povedať že extrémna reakcia na každý nový lokálny výskyt prípadov COVID-19 a z toho plynúce série lockdownov dusia jej ekonomiku. A zároveň brzdia aj globálny biznis.
Čína je druhá najväčšia ekonomika sveta s HDP vo výške 16,8 biliónov dolárov, čo zodpovedá 18 % celosvetového hrubého domáceho produktu. Tým pádom má každý zásadnejší problém dopad v dlhodobom aj krátkodobom horizonte na vyhliadky celosvetového rastu. Zvlášť preto, že Čína je stále dominantná surovinová a tovarová základňa pre západné ekonomiky.
V Číne stále neplatí, že má najťažšiu fázu pandémie za sebou. Prísna politika „COVID Zero“, čiže nulová tolerancia voči prípadom vírusu, prináša neustále nové a nové lockdowny celých štvrtí, miest a oblastí, čím trpí výroba a tiež investície do čínskej ekonomiky. Aby toho nebolo málo, trh s nehnuteľnosťami v Číne už niekoľko mesiacov kolabuje a Číne sa menej darí aj v e-commerce segmente. Výsledkom je extrémne vysoká nezamestnanosť mladých ľudí. Ak Čína svoje problémy nedostane pod kontrolu a pri očakávanej silnejšej jesennej vlne COVID-19 nezmení prístup, môžu jej problémy viesť až k zastaveniu globálneho makroekonomického rastu.
Rast svetovej ekonomiky sa spomalí
Aj kvôli Číne a tiež kvôli vysokej inflácii, energetickej kríze a ďalším dôsledkom vojny na Ukrajine je jeseň 2022 rozhodne dôvodom na rastúce obavy. Globálna neistota je na úplne nových, vysokých úrovniach. Centrálne banky budú aj na jeseň pokračovať v dvíhaní úrokových sadzieb v snahe zredukovať infláciu, k čomu sa pridávajú makropolitické problémy a finančné trhy, ktoré čakajú na každý signál a investori sú na nich v neistote, ako sa bude trh krátkodobo či dlhodobo vyvíjať. Medzinárodný menový fond (IMF) predikuje, že globálny rast HDP za celý rok sa spomalí na 3,2 %. To však nemusí byť výsledné číslo, skutočnosť môže byť aj oveľa horšia.
Na jeseň sa môžu mnohé štáty dostať do recesie
Čo nám ukázali roky 2020 a 2021 z hľadiska globálnej ekonomiky? V roku 2020 sa paralelne s rastom počtu infikovaných po celom svete spomaľoval rast HDP. Celoročný výsledok bol pokles globálneho hrubého domáceho produktu o 3,3 %.
V roku 2021 drvivá väčšina svetových ekonomík aj vďaka premoreniu a vakcínam zrušila obmedzenia a na výsledku to bolo vidno. Podľa Svetovej banky narástlo HDP na jeseň medziročne o 5,8 %.
Už dnes je zrejmé, že v strmom raste v minulého roka svetová ekonomika nebude v roku 2022 pokračovať. Kým zvyšok sveta sa naučil žiť aj s početnými variantmi covidu, Čína stále pristupuje k pandémii rigidne a okrem toho ju dobieha jej prístup zo začiatku pandémie v nízkej miere zaočkovanosti a nízkej premorenosti. Situáciu zásadne zhoršila ruská vojna na Ukrajine a zosilnila od minulého roka nastupujúcu energetickú krízu. Nadchádzajúce mesiace do konca tohto roka budú určite horúce. Kombinácia zvyšovania sadzieb zo strany centrálnych bánk v rámci boja proti inflácii a prudkého rastu nákladov výrobného sektora na energie môže výrazne doľahnúť na celosvetovú ekonomiku. A to až tak, že pošle viaceré štáty do reálnej recesie.
Celá debata | RSS tejto debaty